Reference not found

Hypertenzia, dyslipidémia a srdcové zlyhávanie

 

Súvislosť s obezitou

 

Kardiovaskulárne ochorenia sú hlavnou príčinou mortality u obéznych ľudí.16 Existuje jasná súvislosť medzi BMI, hypertenziou (vysokým krvným tlakom) a srdcovým zlyhávaním. Napríklad prevalencia hypertenzie sa zvyšuje so zvyšujúcim sa BMI,17 pričom u ľudí s BMI 25,0 – 29,9 kg/m2 je pravdepodobnosť rozvoja hypertenzie trikrát vyššia ako u osôb s BMI v normálnom rozmedzí.17 S vyšším BMI sa riziko hypertenzie zvyšuje aj u ľudí v rozmedzí „normálneho“ BMI a BMI miernej „nadváhy“.17 U ľudí s normálnym BMI je prevalencia hypertenzie 45 %, pričom u ľudí s nadváhou to je 67 %, u ľudí s obezitou triedy I a II 79 % a u ľudí s obezitou triedy III až 87 %.18 Obezita je spojená aj s dyslipidémiou, pričom približne 60 – 70 % obéznych pacientov má aj dyslipidémiu.19

 

41 % všetkých úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia v USA korešponduje s vysokým BMI.12

 

Obezita je nielen jednou z najčastejších komorbidít srdcového zlyhávania so zachovanou ejekčnou frakciou (HFpEF), ale aj jedným z hlavných rizikových faktorov jeho vzniku.20 Okrem toho existuje významná súvislosť medzi ischemickou cievnou mozgovou príhodou a obezitou.21

 

Vplyv úbytku hmotnosti na zdravie

Prvé odporúčanie ACC/AHA pre obéznych ľudí s hypertenziou 1.triedy je liečiť pacientov znížením hmotnosti prostredníctvom úpravy životného štýlu, farmakologickej liečby a/alebo bariatrickej operácie.22

Súvislosť s obezitou

 

Pravdepodobnosť rozvoja cukrovky 2. typu je u mužov s obezitou takmer 7-krát vyššia ako u mužov bez obezity a u žien s obezitou > 12-krát vyššia ako u žien bez obezity.10

 

Jedným z dlhodobých vedľajších účinkov obezity je, že je hlavným rizikovým faktorom cukrovky 2. typu.23 Americká diabetologická asociácia odporúča, aby lekári u asymptomatických osôb, ktoré majú viac ako 45 rokov, majú nadváhu alebo sú obézni, robili testy na zistenie cukrovky a posudzovali jej riziko. V prípade závažnej obezity by mali lekári robiť tieto testy bez ohľadu na vek.24 Nadváha zvyšuje riziko vzniku cukrovky 2. typu trojnásobne a obezita až sedemnásobne.24

 

Vplyv úbytku hmotnosti na zdravie

 

U osôb s prediabetom zníženie hmotnosti nielen znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu2 , ale môže tiež viesť k remisii cukrovky 2. typu.25 Štúdie zamerané na zníženie hmotnosti ukazujú, že počas priemerného obdobia sledovania 2,8 roka sa môže znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu.2 Dôležité je, že u pacientov s obezitou a prediabetom sa aj 10 rokov po počiatočnom znížení hmotnosti a napriek opätovnému nárastu hmotnosti výrazne znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu v porovnaní s jedincami, ktorí vôbec neschudli.26 Podobne sa v štúdiách o znížení hmotnosti po bariatrickej operácii zistilo, že u operovaných jedincov bola incidencia cukrovky 2. typu 2 roky a 10 rokov po operácii na zníženie hmotnosti nižšia.27

Súvislosť s obezitou

 

Pravdepodobnosť rozvoja osteoartritídy je u mužov s obezitou >2-krát vyššia ako u mužov bez obezity a u žien s obezitou 2-krát vyššia ako u žien bez obezity.10

 

Každých 5 kg prírastku hmotnosti znamená 36 % zvýšenie rizika osteoartitídy kolena.28 Vysoký BMI v dospelosti toto riziko zvyšuje, pričom súvislosť medzi BMI a osteoartritídou kolena v neskoršom veku sa začína už vo veku 20 rokov u mužov a 11 rokov u žien.28

 

Je zaujímavé, že zvýšený BMI vo veku 20 – 29 rokov predpovedá riziko neskoršej osteoartritídy kolena lepšie ako aktuálna hmotnosť, čo naznačuje, že obezita je jednou z hlavných príčin osteoartritídy, a nie nečinnosť sekundárne spôsobená problémami s kolenami.29

 

Vplyv úbytku hmotnosti na zdravie

 

Zníženie hmotnosti – prostredníctvom diéty a fyzickej aktivity – je prvým odporúčaním v každom usmernení pre osteoartritídu kolena.30

 

Výskum ukázal, že u pacientov s nadváhou a obezitou, ktorí majú osteoartritídu kolena, viedol každý kilogram zníženia hmotnosti k štvornásobnému zníženiu zaťaženia kolena na krok počas každodenných činností.28

 

Štúdie naznačujú, že ak by ľudia s nadváhou a obezitou znížili svoju hmotnosť o 5 kg alebo by sa ich BMI dostal do odporúčaného normálneho rozmedzia, mohli by sa vyhnúť 24 % prípadov chirurgickej liečby osteoartritídy kolena.5 V týchto prípadoch sa ako súčasť liečby odporúča zníženie hmotnosti, ktoré vedie aj k zmierneniu symptómov, zlepšeniu funkčného stavu a zmierneniu bolesti.6

Súvislosť s obezitou

 

Patofyziológia syndrómu polycystických vaječníkov (PCOS) je zložitá a do značnej miery nejasná, ale zistilo sa, že tento stav je úzko spojený s obezitou. Štúdie ukazujú, že až 76 % žien s PCOS trpí obezitou. Predpokladá sa, že obezita prispieva ku komplikáciám PCOS a zhoršuje ich,31 vrátane rozvoja inzulínovej rezistencie a prediabetu/cukrovky 2. typu,32 kardiovaskulárnych ochorení,33 neplodnosti32 a problémov s plodnosťou.

 

Rastúca epidémia obezity naznačuje, že táto prevalencia sa môže v budúcnosti zvýšiť.34

 

Ďalším častým vedľajším účinkom obezity u žien sú nepravidelnosti menštruácie.29

 

V jednej štúdii, v ktorej 32,3 % žien s obezitou trpelo nepravidelnosťou menštruácie, sa znížením hmotnosti o 7 – 8 kg prostredníctvom diéty a cvičenia zlepšila pravidelnosť menštruácie u 80 % žien, ktoré schudli.35

 

Vplyv úbytku hmotnosti na zdravie

 

Hlavným odporúčaním pri PCOS je zníženie hmotnosti,35 zlepšenie klinických charakteristík a dlhodobého metabolického zdravia žien s PCOS. Niektoré z týchto zlepšení zahŕňajú zníženie hladiny inzulínu,36 zníženie inzulínovej rezistencie,32 zníženie hladiny androgénov a rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky 2. typu.33 Dôležité je, že po znížení hmotnosti sa zlepšila menštruačná cyklickosť, ovulácia a plodnosť37. 32
 

Predpokladá sa, že u žien s PCOS je hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje väčšinu prínosov z hľadiska reprodukcie pri chudnutí, zníženie hladiny inzulínu.34

Súvislosť s obezitou

 

Hoci je ťažké určiť prevalenciu syndrómu obštrukčného spánkového apnoe, predpokladá sa, že približne 40 % ľudí s obezitou trpí obštrukčným spánkovým apnoe.38

 

Jedným z dôsledkov obezity je, že ukladanie tuku na krku, na hrudnej stene a na bruchu má nepriaznivý vplyv na funkciu pľúc, znižuje pohyblivosť hrudnej steny a bránice a objem pľúc,29 spôsobuje dýchavičnosť a hypoventiláciu.39 Pri bdení a vo vzpriamenej polohe sú tieto vplyvy zvyčajne malé, ale pri ležaní sa zhoršujú, čo spôsobuje výskyt spánkového apnoe.29

 

Astma je ďalším častým ochorením dýchacích ciest, ktoré je spojené so zdravotnými rizikami obezity.40 Keď BMI prekročí 30 kg/m2, riziko astmy sa zvyšuje o 92 %.40

 

Mechanizmus medzi nimi je však v súčasnosti málo známy.40

 

Vplyv úbytku hmotnosti na zdravie

 

U pacientov s obezitou by sa ako intervencia malo zvážiť zníženie hmotnosti, pretože to môže napomôcť zlepšiť spánok tým, že sa zmiernia symptómy obštrukčného spánkového apnoe. Štúdie naznačujú, že 7 – 11 % úbytok hmotnosti môže zlepšiť index apnoe a hypopnoe.41

 

Bariatrická operácia a nízkokalorická diéta pozitívne ovplyvňujú u obéznych pacientov hyperreaktivitu priedušiek a zápal dýchacích ciest a rovnako klinické výsledky, čo poukazuje na funkčné prepojenie medzi astmou a obezitou.40

Súvislosť s obezitou

 

Obezita je rizikovým faktorom pre závažnejší priebeh ochorenia Covid-19.42 U ľudí s nadváhou alebo obezitou je riziko hospitalizácie, hospitalizácie na jednotke intenzívnej starostlivosti a úmrtia v dôsledku ochorenia Covid-19 podstatne vyššie aj bez iných existujúcich komorbidít.43,44

 

Komorbidity obezity vrátane hypertenzie, kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky 2. typu sú u obéznych pacientov spojené so závažným priebehom ochorenia Covid-19. Zaznamenali sa u 24 % až 51 % hospitalizovaných pacientov a u 68 % až 72 % pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti.45

 

Vplyv úbytku hmotnosti na zdravie

 

Štúdie ukázali, že u pacientov s obezitou je každé zvýšenie BMI o jednotku spojené s 12 % zvýšením rizika závažného priebehu ochorenia Covid-19.42

 

Obezita bola vo všeobecnosti spojená s približne trojnásobne vyšším rizikom závažného priebehu ochorenia Covid-19.42

 

 

 

1.  Yuen M. ER, Kadambi N. A systematic review and evaluation of current evidence reveals 236 obesity-associated disorders. The obesity society 2016.

2.  Knowler WC, Barrett-Connor E, Fowler SE, Hamman RF, Lachin JM, Walker EA, et al. Reduction in the incidence of type 2 diabetes with lifestyle intervention or metformin. N Engl J Med. 2002;346(6):393-403.

3.  Wing RR, Lang W, Wadden TA, Safford M, Knowler WC, Bertoni AG, et al. Benefits of modest weight loss in improving cardiovascular risk factors in overweight and obese individuals with type 2 diabetes. Diabetes Care. 2011;34(7):1481-6.

4.  Dattilo AM, Kris-Etherton PM. Effects of weight reduction on blood lipids and lipoproteins: a meta-analysis. Am J Clin Nutr. 1992;56(2):320-8.

5.  Coggon D, Reading I, Croft P, McLaren M, Barrett D, Cooper C. Knee osteoarthritis and obesity. Int J Obes Relat Metab Disord. 2001;25(5):622-7.

6.  Christensen R, Bartels EM, Astrup A, Bliddal H. Effect of weight reduction in obese patients diagnosed with knee osteoarthritis: a systematic review and meta-analysis. Ann Rheum Dis. 2007;66(4):433-9.

7.  Zelber-Sagi S, Godos J, Salomone F. Lifestyle changes for the treatment of nonalcoholic fatty liver disease: a review of observational studies and intervention trials. Therap Adv Gastroenterol. 2016;9(3):392-407.

8.  Glass LM, Dickson RC, Anderson JC, Suriawinata AA, Putra J, Berk BS, et al. Total body weight loss of >/= 10 % is associated with improved hepatic fibrosis in patients with nonalcoholic steatohepatitis. Dig Dis Sci. 2015;60(4):1024-30.

9.  Jarolimova J, Tagoni J, Stern TA. Obesity: its epidemiology, comorbidities, and management. Prim Care Companion CNS Disord. 2013;15(5).

10.  Guh DP, Zhang W, Bansback N, Amarsi Z, Birmingham CL, Anis AH. The incidence of co-morbidities related to obesity and overweight: a systematic review and meta-analysis. BMC Public Health. 2009;9:88.

11.  Klop B, Elte JW, Cabezas MC. Dyslipidemia in obesity: mechanisms and potential targets. Nutrients. 2013;5(4):1218-40.

12.  Adair T, Lopez AD. The role of overweight and obesity in adverse cardiovascular disease mortality trends: an analysis of multiple cause of death data from Australia and the USA. BMC Med. 2020;18(1):199.

13.  Despres JP, Lemieux I. Abdominal obesity and metabolic syndrome. Nature. 2006;444(7121):881-7.

14.  Mitchell AB, Cole JW, McArdle PF, Cheng YC, Ryan KA, Sparks MJ, et al. Obesity increases risk of ischemic stroke in young adults. Stroke. 2015;46(6):1690-2.

15.  Dong C, Sanchez LE, Price RA. Relationship of obesity to depression: a family-based study. Int J Obes Relat Metab Disord. 2004;28(6):790-5.

16.  Collaborators GBDO, Afshin A, Forouzanfar MH, Reitsma MB, Sur P, Estep K, et al. Health Effects of Overweight and Obesity in 195 Countries over 25 Years. N Engl J Med. 2017;377(1):13-27.

17.  Gelber RP, Gaziano JM, Manson JE, Buring JE, Sesso HD. A prospective study of body mass index and the risk of developing hypertension in men. Am J Hypertens. 2007;20(4):370-7.

18.  Landi F, Calvani R, Picca A, Tosato M, Martone AM, Ortolani E, et al. Body Mass Index is Strongly Associated with Hypertension: Results from the Longevity Check-up 7+ Study. Nutrients. 2018;10(12).

19.  Feingold K. Obesity and Dyslipidemia. [Updated 2020 Nov 2]. Endotext [Internet]. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK305895/. Last accessed: September 2021.

20.  Tadic M, Cuspidi C. Obesity and heart failure with preserved ejection fraction: a paradox or something else? Heart Fail Rev. 2019;24(3):379-85.

21.  Lee HJ, Choi EK, Lee SH, Kim YJ, Han KD, Oh S. Risk of ischemic stroke in metabolically healthy obesity: A nationwide population-based study. PLoS One. 2018;13(3):e0195210.

22.  Kotsis V, Jordan J, Micic D, Finer N, Leitner DR, Toplak H, et al. Obesity and cardiovascular risk: a call for action from the European Society of Hypertension Working Group of Obesity, Diabetes and the High-risk Patient and European Association for the Study of Obesity: part A: mechanisms of obesity induced hypertension, diabetes and dyslipidemia and practice guidelines for treatment. J Hypertens. 2018;36(7):1427-40.

23.  Barnes AS. The epidemic of obesity and diabetes: trends and treatments. Tex Heart Inst J. 2011;38(2):142-4.

24.  Hruby A, Hu FB. The Epidemiology of Obesity: A Big Picture. Pharmacoeconomics. 2015;33(7):673-89.

25.  Lean MEJ, Leslie WS, Barnes AC, Brosnahan N, Thom G, McCombie L, et al. Durability of a primary care-led weight-management intervention for remission of type 2 diabetes: 2-year results of the DiRECT open-label, cluster-randomised trial. Lancet Diabetes Endocrinol. 2019;7(5):344-55.

26.  Diabetes Prevention Program Research G, Knowler WC, Fowler SE, Hamman RF, Christophi CA, Hoffman HJ, et al. 10-year follow-up of diabetes incidence and weight loss in the Diabetes Prevention Program Outcomes Study. Lancet. 2009;374(9702):1677-86.

27.  Sjostrom L, Lindroos AK, Peltonen M, Torgerson J, Bouchard C, Carlsson B, et al. Lifestyle, diabetes, and cardiovascular risk factors 10 years after bariatric surgery. N Engl J Med. 2004;351(26):2683-93.

28.  Bliddal H, Leeds AR, Christensen R. Osteoarthritis, obesity and weight loss: evidence, hypotheses and horizons - a scoping review. Obes Rev. 2014;15(7):578-86.

29.  Webber J. The comorbidities of obesity. Practical Diabetes International. 2001;18(8):293-6.

30.  Glyn-Jones S, Palmer AJ, Agricola R, Price AJ, Vincent TL, Weinans H, et al. Osteoarthritis. Lancet. 2015;386(9991):376-87.

31.  Fauser BC, Tarlatzis BC, Rebar RW, Legro RS, Balen AH, Lobo R, et al. Consensus on women's health aspects of polycystic ovary syndrome (PCOS): the Amsterdam ESHRE/ASRM-Sponsored 3rd PCOS Consensus Workshop Group. Fertil Steril. 2012;97(1):28-38 e25.

32.  Panidis D, Farmakiotis D, Rousso D, Kourtis A, Katsikis I, Krassas G. Obesity, weight loss, and the polycystic ovary syndrome: effect of treatment with diet and orlistat for 24 weeks on insulin resistance and androgen levels. Fertil Steril. 2008;89(4):899-906.

33.  Wild RA, Carmina E, Diamanti-Kandarakis E, Dokras A, Escobar-Morreale HF, Futterweit W, et al. Assessment of cardiovascular risk and prevention of cardiovascular disease in women with the polycystic ovary syndrome: a consensus statement by the Androgen Excess and Polycystic Ovary Syndrome (AE-PCOS) Society. J Clin Endocrinol Metab. 2010;95(5):2038-49.

34.  Thomson RL, Buckley JD, Brinkworth GD. Exercise for the treatment and management of overweight women with polycystic ovary syndrome: a review of the literature. Obes Rev. 2011;12(5):e202-10.

35.  Mrinal Kanti Kundu MR, Prakritis Ranjan Sasmal, Kamalika Das. A randomized prospective study of menstrual irregularities in relation to obesity in terms of body mass index. International Journal of Scientific Research. 2018;7(10).

36.  Tolino A, Gambardella V, Caccavale C, D'Ettore A, Giannotti F, D'Anto V, et al. Evaluation of ovarian functionality after a dietary treatment in obese women with polycystic ovary syndrome. Eur J Obstet Gynecol Reprod Biol. 2005;119(1):87-93.

37.  Dokras A, Sarwer DB, Allison KC, Milman L, Kris-Etherton PM, Kunselman AR, et al. Weight Loss and Lowering Androgens Predict Improvements in Health-Related Quality of Life in Women With PCOS. J Clin Endocrinol Metab. 2016;101(8):2966-74.

38.  Modena DAO, Cazzo E, Candido EC, Baltieri L, Silveira L, Almeida AMN, et al. Obstructive sleep apnea syndrome among obese individuals: A cross-sectional study. Rev Assoc Med Bras (1992). 2017;63(10):862-8.

39.  Masa JF, Pepin JL, Borel JC, Mokhlesi B, Murphy PB, Sanchez-Quiroga MA. Obesity hypoventilation syndrome. Eur Respir Rev. 2019;28(151).

40.  Everaere L, Ait Yahia S, Boute M, Audousset C, Chenivesse C, Tsicopoulos A. Innate lymphoid cells at the interface between obesity and asthma. Immunology. 2018;153(1):21-30.

41.  Durrer Schutz D, Busetto L, Dicker D, Farpour-Lambert N, Pryke R, Toplak H, et al. European Practical and Patient-Centred Guidelines for Adult Obesity Management in Primary Care. Obes Facts. 2019;12(1):40-66.

42.  Feng Gao KIZ, Xiao-Bo Wang , Qing-Feng Sun , Ke-Hua Pan , Ting-Yao Wang , Yong-Ping Chen, Giovanni Targher, Christopher D Byrne, Jacob George, Ming-Hua Zheng. Obesity Is a Risk Factor for Greater COVID-19 Severity. Diabetes Care. 2020;43(7).

43.  Min Gao CP, Nerys M Astbury, Julia Hippisley-Cox, Stephen O'Rahilly, Paul Aveyard, Susan A Jebb. Associations between body-mass index and COVID-19 severity in 6·9 million people in England: a prospective, community-based, cohort study. The Lancet Diabetes & Endocrinology. 2021;9(6):350-9.

44.  Bennett KE, Mullooly M, O'Loughlin M, Fitzgerald M, O'Donnell J, O'Connor L, et al. Underlying conditions and risk of hospitalisation, ICU admission and mortality among those with COVID-19 in Ireland: A national surveillance study. Lancet Reg Health Eur. 2021;5:100097.

45.  Kwok S, Adam S, Ho JH, Iqbal Z, Turkington P, Razvi S, et al. Obesity: A critical risk factor in the COVID-19 pandemic. Clin Obes. 2020;10(6):e12403.

46.  Global BMIMC, Di Angelantonio E, Bhupathiraju Sh N, Wormser D, Gao P, Kaptoge S, et al. Body-mass index and all-cause mortality: individual-participant-data meta-analysis of 239 prospective studies in four continents. Lancet. 2016;388(10046):776-86.

47.  Prospective Studies C, Whitlock G, Lewington S, Sherliker P, Clarke R, Emberson J, et al. Body-mass index and cause-specific mortality in 900 000 adults: collaborative analyses of 57 prospective studies. Lancet. 2009;373(9669):1083-96.

PromoMats ID Dátum prípravy: Mar 2023 SV23OB00047